Manžel ma psychicky a fyzicky napáda

Dobrý deň, ja ani neviem kde začať. S manželom sme spolu už 15 rokov. Ja mám 30 on 33. Ešte keď sme spolu chodili po troch rokoch bol zatvorený do basy nakoľko mal sám svoju podmienku pre ublíženie na zdraví a túto podmienku porušil pretože mne ubližoval (psychicky uražal ma, fyzicky vykrúcal mi ruky, vyhrážal sa mi zabitím a zakopaním). Po dvoch rokoch čo strávil vo výchovnonaprávacom centre sme sa opäť spojili do kontaktu a nakoniec dali dokopy. Už teraz viem, že to bola najväčšia chyba ale čas už nedokážem vrátiť. Sľuboval mi, že sa zmení. Plánoval budúcnosť. Naozaj bol fajn. Boli hádky ale to všetko beriem, že k normálnemu životu patrí. Rodičia nikdy nesúhlasili, aby náš vzťah pokračoval. Zo strachu, že mi ublíži. Musím povedať, že sa ma nedotkol. Až keď som čakala naše prvé dieťa. Vtedy ma povláčil po zemi a z očí mu sršala nenávisť. Jeho detstvo nemalo žiadne zázemie. Rodičia sa rozviedli. Matka ho nechcela. Bol čierna ovca rodiny. Ja som vždy tvrdila, že je dobrý človek, že mu treba pomôcť. Ani neviem, prečo som tomu verila. Keď sa nám narodila dcéra pracoval v zahraničí kde pracuje dodnes. Keď sa vráti domov po mesiaci/dvoch na dva tyždne neni ho doma. Prvú noc akurát kedy si splní svoju povinnosť a potom ma svoje starosti. Pretože on stále tvrdí, že ma robotu pritom nerobí nič. Len chodí po kamaratoch, Vyhýba sa pomoci v domácnosti nakoľko mi povie, že on si ma bral na to, že to budem robiť ja a nie on. Ja som matka na materskej ja sa mám starať o deti on zarába. Keď mu oponujem , že aj ja pôjdem do práce kto sa bude starať o deti či ich dáme na adopciu ..jeho to nezaujíma. Ako som spomenula sme manželia ...manželia tri roky... a máme už tri deti. Ja som po 6 rokoch veľmi túžila aby dcéra nebola sama. Boli obdobia kedy mám bolo fajn, chodili sme na dovolenky v lete. Boli naozaj dni kedy sa to dalo. Asi to boli tie dni kedy som vždy ostala tehotná. Svoje deti milujem a nevymenila by som to za nič na svete keď ich už mám. Manžel druhé nechcel, vravel že si to mám dať vziať...že sa budem o to starať ja. Nakoniec syna miluje ako nikoho. Ked som po 8 mesiacoch ostala zase tehotna u nás sa mohlo chodiť v gumákoch čo som toľko plakala...rozhodnutá tentokrát ja, že idem na potrat lebo to sama nedám tri deti.... som ušla pred uspaním od doktora , ktorý mal toto vykonať. Mám tri nádherne deti. Žial nemám manžela ani otca týchto deti.. aspoň nie vedomého. Nepomáha mi s ničím, vobec s ničím jedine čo zabezpečuje sú peniaze, máme všetko čo chceme a tam to končí. Vezme si len 8 ročnú dcéru pretože je sebestačná a nemá s ňou roboty. Keď potrebujem ísť po 6 mesiacoch ku kaderníčke musia prísť moji rodičia lebo on to s troma deťmi nezvládne. On neznáša keď deti plačú. On nevie prečo plačú ako keby ja som dostala v pôrodnici nejaký návod na ich "obsluhu". Som vyčerpaná, unavená a znechutená. Nidky neprestali slovné urážky. Už mi nadáva aj pred deťmi najvúlgarnejšie ako sa len dá. Nemá zabrany v ničom. Stačí, že ho niečo rozčúli a húka v obchode, v meste... hocikde..naposledy na parkovisku aby som si vystúpila z auta. Ponižuje ma denno denne...aká som nemožná ako je všetko povrchne spravené, ako ho zaťažujem...ako ho nezaujíma čo ja mám keď on má svoje plány... on má svoje koníčky a nebudem ho obmedzovať. On neznáša vianočnú výzdobu ..on neznáša asi uplne všetko včetne mňa. Nikdy sa mi neospravedlní pretože vinu hodí na mňa, že za to môžem ja. Už to prešlo až do nadávania na mojich rodičov a rodinu. Akí sme všetci falošní. Stačí, že dám nožíky do umývačky a už mám všetky vybrané slova. Je to des.... naposledy v noci mu zvonil telefon a mal vypite...budila som ho nech si to vypne niekolkokrat mu prisla sms ...tak vravím, že idem spat vedla ked uz najmenší 8 mesačny syn začal plakať a budiť sa na to.... tak mi roztrhal oblečenie čo som mala na sebe, chytil ma tým chmatom, že stačilo trhnúť rukou a zlomil by mi väzy presne ako vo filme, z úst sa mi pustila krv lebo mi tak strašne tlačil na čelusť... a ešte mi povedal nech okamzite robim nieco s tym deckom aby prestalo revat, že on sa chce vyspať inác mi zlomí sánku. Vysmieva sa mi, aká som postavička ...pritom som neni tlastá. Mám po 3 deťoch 10 kíl stále naviac ale nevážim 90 kíl. Keď mu niečo navrhnem ohľadne sexu, keď naozaj že je pár dni fajn tak som zvrátená a on by sa dovracal. Keď dostane svoje stavy vie mi vziať kľúče od auta lebo ved to je jeho on zarába... nedá mi peniaze, že si mám pytať od rodičov ...mám pocit, že to je každým dňom horšie. Už to prerastá do fyzického týrania a niekoľkokrát mi už povedal, že ma napchá do žumpy. Ja ani neviem, či sa dá niečo takéto stopnúť. Či to má význam. Neviem, či ma nenávidí kvoli minulosti....alebo čo robím zle. Všetko je na mojich pleciach od deti, cez domácnosť, nákupy... starám sa o záhradu kde prerábame dom ešte aj dokážem búrať priečky popri nich keď je on v zahraničí. Keď padnú slova na rozvod vyhráža sa mi, že peniaze neuvidím. Že si dá plat posielať na otca a on bude bez príjmu, že neuvidím ani cent.
Ani neviem čo chcem počuť niekedy naozaj potrebujem len nakopnúť ...ja neviem na koho sa mám obrátiť či na manželskú poradňu kde on nemá záujem chodiť...alebo kam. Ešte podotýkam, že manžel často konzumuje alkohol